V podmienkach Slovenskej republiky funguje trhové hospodárstvo, ktoré je založené na princípe hospodárskej súťaže medzi jednotlivými podnikateľmi. Hospodárska súťaž medzi podnikateľmi má určité zákonné hranice, ktoré sa snažia udržať túto hospodársku súťaž v rámci medzí poctivého obchodného styku a obchodných zvyklosti, no nie vždy je táto hospodárska súťaž vedená zo strany podnikateľov lege artis
V podmienkach Slovenskej republiky funguje trhové hospodárstvo, ktoré je založené na princípe hospodárskej súťaže medzi jednotlivými podnikateľmi. Zároveň platí, že v súkromnom práve je vysoká autonómia vôle a teda podnikatelia majú možnosť si upravovať vzájomné vzťahy aj odchylne od zákona. No autonómia vôle v hospodárskej súťaži má určité zákonné hranice, ktoré sa snažia udržať hospodársku súťaž v rámci medzí poctivého obchodného styku a obchodných zvyklosti.
Ak by sa podnikatelia rozhodli zájsť za hranice čestnej a poctivej hospodárskej súťaže, šlo by už o nekalú súťaž. Nekalá súťaž je forma neetického a nezákonného správania sa v obchodnej sfére, kde sa jeden alebo viac podnikateľov snaží dosiahnuť výhodu nad ostatnými účastníkmi súťaže prostredníctvom nečestných a protizákonných praktík. Takéto nekalé praktiky sú však v rozpore s obchodným právom a môžu byť sankcionované.
Nekalá súťaž je vymedzená v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, konkr. v ust v § 44 ods. 1 (OBZ), pričom medzi jej základne znaky patria:
- Konanie v rámci hospodárskej súťaže
- Konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi
- Konanie, ktoré je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom
Základná definícia nekalej súťaže je v ďalšom odseku § 44 OBZ dopĺňaná konkrétnymi nekalosúťažnými konaniami. Zároveň však treba uviesť, že ide len o demonštratívny výpočet a teda spomínané ust. § 44 OBZ neobsahuje o všetky konania, ktoré môžu potenciálne naplniť znaky nekalosúťažného konania.
Úplne presná kvalifikácia skutkov, ktoré možno predvídať v konaní účastníkov hospodárskej súťaže, nie je možná, či už vzhľadom na vývoj vzťahov medzi podnikateľmi na trhu navzájom, alebo podnikateľmi a spotrebiteľmi, ako aj vzhľadom na vývoj citlivosti súťažiteľov na tú ktorú činnosť a rovnako tak aj z dôvodu vývoja rozhodovacej súdnej praxe.
Tak ako parazitovanie na povesti z historického hľadiska nebolo spočiatku považované za nekalú praktiku a v súčasnosti je uvedená priamo v Obchodnom zákonníku, praktiky súvisiace napr. s priamym porovnávaním produktov sa za určitých podmienok stávajú povolenou praxou v rámci reklamy, hoci donedávna bolo takéto konanie považované za nekalosúťažné konanie.
Konkrétne nekalosúťažné konania
V podmienkach medzi podnikateľmi patria medzi nekalosúťažné konania nasledovné praktiky:
Klamlivá reklama
Klamlivá reklama je definovaná ako reklama, ktorá akýmkoľvek spôsobom klame osoby, ktorým je určená alebo ktoré zasiahne, a ktorá pre svoj klamlivý charakter pravdepodobne ovplyvní ich ekonomické správanie, alebo ktorá z týchto dôvodov poškodí alebo môže poškodiť iného súťažiteľa.
Pojmovými znakmi klamlivej reklamy teda sú:
- a) musí ísť o reklamu
- b) predmetom reklamy musia byť zákonom vymedzené majetkové hodnoty, pričom nie je potrebné posudzovať prvok súvislosti takýchto hodnôt s podnikaním, keďže z definície ho zákonodarca odstránil
- c) reklama musí byť spôsobilá uviesť do omylu tých, ktorým je určená vrátane náhodných adresátov
- d) ako dôsledok klamlivosti takáto reklama je spôsobilá buď ovplyvniť ekonomické správanie adresátov alebo poškodzuje, resp. môže poškodiť iného spotrebiteľa alebo súťažiteľa.
Klamlivé označovanie tovaru a služieb
Klamlivé označenie tovaru a služieb a klamlivá reklama sú skutkové podstaty, ktoré sa prelínajú v základnom prvku, a tým je spôsobilosť oklamať, uviesť do omylu, pričom nie je vyžadovaný prvok aktívneho šírenia klamlivých informácií. Základný rozdiel spočíva v tom, že v prípade klamlivého označenia tovaru a služieb ide o tzv. klamanie v objekte, teda nepôjde o klamlivosť údajov týkajúcich sa podnikateľa samotného a zákon nevyžaduje zámerné konanie s úmyslom získať pre seba alebo iného prospech.
Vyvolanie nebezpečenstva zámeny
Zameniteľnosť je pojmom objektívnym, pre posudzovanie spôsobilosti vyvolať nebezpečenstvo zámeny je potrebné brať do úvahy priemerného spotrebiteľa s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré ovplyvňujú jeho rozhodovanie v súvislosti s predmetným tovarom, službou alebo podnikateľom samotným. K naplneniu skutku môže dôjsť aj bez priameho zámeru zo strany osoby, ktorá takúto činnosť vyvíja, prirodzene, je potrebné naplniť všetky znaky nekalosúťažného konania.
Vyvolanie nebezpečenstva zámeny sa bude vzťahovať na tri základné skupiny konaní:
- použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku
- použitie osobitných označení podniku, výrobkov, výkonov a pod
- napodobenie cudzích výrobkov, obalov, výkonov
Parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa
Legálna definícia parazitovania na povesti vymedzuje pri tejto skutkovej podstate niekoľko znakov odlišných od predchádzajúcich skutkov, a to najmä vo vzťahu k spotrebiteľovi. Znaky parazitovania veľmi často vykazujú aj skutkové podstaty klamlivej reklamy, klamlivého označovania výrobkov a služieb a najmä skutková podstata vyvolania nebezpečenstva zámeny. Základné náležitosti, ktoré komentovanú skutkovú podstatu odlišujú od predchádzajúcich, sú:
- musí ísť o úmyselné konanie s cieľom získať pre seba alebo iného prospech,
- keďže ide o konanie s úmyslom, je potrebné dokazovať zavinenie, a teda pôjde o subjektívnu zodpovednosť,
- nie je potrebné, aby došlo k oklamaniu adresátov informácie, resp. spotrebiteľov či klientov.
Podplácanie
Korupcia je celospoločenským problémom a ako vidíme, tak nemá len trestnoprávne následky, ale aj obchodnoprávne následky. Podplácanie dokáže bez pochýb deformovať hospodársku súťaž, čo v konečnom dôsledku je vyhodnotené ako nekalosúťažné konanie. Pod pojem podplácanie patrí v zmysle OBZ priama korupcia, nepriama korupcia (cez sprostredkovateľa), aktívne podplácanie (keď ponúkate úplatok) ale aj pasívne podplácanie (keď prijímate úplatok).
Zľahčovanie
Na naplnenie skutkovej podstaty zľahčovania nie je potrebné, aby údaje boli rozširované, postačuje skutočnosť, že zľahčujúci údaj súťažiteľ uviedol a tento údaj je spôsobilý privodiť inému súťažiteľovi ujmu. Zľahčovania sa môže dopustiť len súťažiteľ a adresátom zľahčovania je taktiež len súťažiteľ. Predmetom zľahčovania sú pomery, výrobky a výkony súťažiteľov, pričom údaje o nich môžu mať charakter zľahčovania bez ohľadu na ich pravdivosť.
Porušenie obchodného tajomstva
Porušenia obchodného tajomstva sa podnikateľ dopustí ak získa, využije alebo sprístupní informácie, ktoré spadajú do rámca obchodného tajomstva iného podnikateľa. Opäť ide o nekalosúťažné konanie, ktoré je v rozpore s obchodnými zvyklosťami a s poctivým obchodným stykom a podnikatelia sú v zmysle OBZ povinní chrániť informácie týkajúce sa obchodného tajomstva, ktoré im boli poskytnuté alebo ktoré sa iným spôsobom dozvedeli. Ak by teda podnikateľ získal informácie (nie verejne dostupné) napríklad o použitom know-how a začal by tieto informácie šíriť konkurentom, pôjde o nekalosúťažné konanie.
Ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia
Ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia je poslednou z uvedených skutkových podstát nekalej súťaže, pričom ako už bolo spomenuté tento výpočet nie je konečný a pod tento pojem môžeme zahrnúť aj iné konania, ktoré by naplnili znaky nekalej súťaže. Pod ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia môžeme subsumovať konanie, ktorým súťažiteľ skresľuje podmienky hospodárskej súťaže tým, že prevádzkuje výrobu, uvádza na trh výrobky alebo uskutočňuje výkony ohrozujúce záujmy ochrany zdravia alebo životného prostredia chránené zákonom, aby tak získal pre seba alebo pre iného prospech na úkor iných súťažiteľov alebo spotrebiteľov.
Aké sú právne prostriedky ochrany proti nekalosúťažnému konaniu?
V prípade ak došlo k nekalej súťaži, má poškodený podnikateľ viacero právnych prostriedkov ochrany proti takémuto konaniu. Ak boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené práva súťažiteľa, môže sa proti rušiteľovi domáhať žalobou:
- Aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav – tieto nároky má poškodený len v prípade, že nekalosúťažná činnosť je aj naďalej vykonávaná prípadne rušivý stav stále trvá alebo hrozí, že sa nekalosúťažná činnosť bude znovu opakovať. Taktiež závisí aj od toho, či je vôbec možné odstrániť závadný stav.
- Aby poskytol primerané zadosťučinenie – tento nárok má poškodený aj v prípade ak rušivý stav trvá a aj v prípade ak je tento stav ukončený. Hlavným cieľom tohto nároku je náhrada nemajetkovej ujmy poškodenému podnikateľovi.
- Aby nahradil škodu a vydal bezdôvodné obohatenie – podobne ako pri primeranom zadosťučinení, tento nárok má poškodený aj v prípade trvania rušivého stavu a aj v prípade ak je tento stav ukončený. Pri náhrade škody je hlavným cieľom nahradiť majetkovú ujmu poškodenému podnikateľovi, ktorá sa skladá zo skutočnej škody a ušlého zisku. Pri bezdôvodnom obohatení je cieľom vydať všetko, čím sa súťažiteľ/porušovateľ obohatil na úkor iného.
Vyššie uvedené prostriedky ochrany radíme ku všeobecným, keďže je možné ich aplikovať na všetky prípady nekalosúťažného konania. Existujú však aj prípady, kedy je možné použiť aj iné právne prostriedky ochrany.
Pri ochrane obchodného mena je možné sa domáhať ochrany prostredníctvom vyššie uvedených nárokov, ale zároveň je možné uplatniť si nároky aj podľa §12 OBZ. Teda poškodený má právo aby sa súťažiteľ, ktorý neoprávnene používa obchodné meno, zdržal takéhoto konania, odstránil závadný stav a rovnako má možnosť sa domáhať zničenia neoprávnene vyhotovených tovarov porušujúcich právo k obchodnému menu alebo ich stiahnutie z obehu, zničenia materiálov a nástrojov použitých pri neoprávnenom porušení práva k obchodnému menu alebo hrozbe porušenia práva k obchodnému menu alebo ich stiahnutia z obehu, poskytnutia informácií o pôvode a distribúcii tovaru alebo služby porušujúcej právo k obchodnému menu.
V súčasnom podnikateľskom prostredí je konkurencia neustále na vzostupe a firmy sa často uchádzajú o trhový podiel aj za pomoci nekalých praktík. V takýchto situáciách je dôležité mať na svojej strane skúseného odborníka, ktorý vám pomôže chrániť vaše obchodné záujmy a brániť sa proti nekalým praktikám konkurencie.
Advokátska kancelária Hriadel-Heger & Partners má dlhoročné skúsenosti v oblasti obchodného práva a poskytuje klientom komplexné právne služby vrátane právnych poradenských služieb v oblasti nekalej súťaže a due diligence. Títo advokáti sú odborníkmi na obchodné právo, korporátne právo a iné právne oblasti, ktoré súvisia s podnikaním.
Ak sa ocitnete v situácii, kedy vaša firma musí riešiť prípady nekalej súťaže alebo ak potrebujete vykonať dôkladné due diligence pred podpisom obchodnej zmluvy, advokáti z kancelárie Hriadel-Heger & Partners vám pomôžu všetkými potrebnými krokmi, ktoré treba vykonať na ochranu vašich záujmov.
