Právne normy upravujú náš každodenný život, správanie a nažívanie s ostatnými ľuďmi v spoločnosti. Jedinečnou vlastnosťou práva je, že siaha ešte ďalej, za horizont života. Dedičské právo, ktoré predstavuje právnu reguláciu prechodu práv a povinností po smrti fyzickej osoby sa nepochybne týka nás všetkých. Nakoľko každý človek počas svojho života príde do styku s dedičským právom, či už ako dedič, alebo poručiteľ. V našom článku sa bližšie pozrieme na inštitút vydedenia ako jeden z právnych úkonov pre prípad smrti.
Vydedenie sa približuje dispozíciám poručiteľa v prípade závetu. V oboch prípadoch ide o právny úkon pre prípad smrti (i keď v jednom prípade v pozitívnom a v druhom prípade negatívnom zmysle). Aj v prípade vydedenia sa musí spísať listina o vydedení, ktorá môže byť zahrnutá priamo do závetu alebo môže byť spísaná samostatne.
Na platnosť závetu ani listiny o vydedení nemá vplyv skutočnosť, že v jednej listine je obsiahnutý právny úkon obsahujúci tak závet ako aj vydedenie. Rovnako nie je rozhodujúce , ako bude takáto listina nazvaná. V prípade ak budú splnené formálne náležitosti listiny o vydedení, ktorá je spojená so závetom, postačí ak listina bude označená len ako závet. Pre posúdenie o aký právny úkon sa jedná je rozhodujúci jeho obsah a nie jeho označenie. Platná listina o vydedení musí vyhovovať jednak všeobecným náležitostiam právnych úkonov (§ 34 a nasl. OZ) a jednak špeciálnym náležitostiam ustanoveným pre tento právny úkon.
Formálne náležitosti vydedenia
Pokiaľ ide o formálne a obsahové náležitosti listiny o vydedení a jej zrušenie, platia tu ustanovenia § 476 a § 480 OZ, ktoré upravujú formálne a obsahové náležitosti jednotlivých druhov závetu a možnosť zrušenia závetu.
Listina o vydedení môže byť napísaná vlastnou rukou a takýmto spôsobom aj podpísaná. Možno ju zriadiť aj v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. Listina o vydedení musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 476 ods. 2 OZ. Zriaďovateľom listiny o vydedení môže byť iba poručiteľ, pretože rovnako ako v prípade závetu aj pri listine o vydedení ide o osobný úkon poručiteľa. Taktiež aj spoločná listina o vydedení je neplatná. Takúto listinu nemôžu spoločne zriadiť ani manželia.
Podstatnou obsahovou náležitosťou listiny o vydedení je predovšetkým označenie toho z potomkov, ktorý má byť vydedený a výslovné uvedenie dôvodu vydedenia v súlade s § 469 ods.1 OZ. Vydedenie sa môže výlučne týkať iba potomkov poručiteľa, nie ostatných zákonných dedičov, ktorých môže obísť závetom. Z uvedeného vyplýva, že listina o vydedení sa môže vzťahovať len na tzv. neopomenuteľných dedičov, avšak vydedenie môže poručiteľ rozšíriť aj na osoby uvedené v § 473 ods.2 OZ (vnuci, pravnuci poručiteľa). Na tieto osoby môže poručiteľ rozšíriť dôsledky vydedenia, bez ohľadu na to, či sa aj ony dopustili skutkov uvedených v § 469a OZ. Ak by chcel poručiteľ z dedenia vylúčiť iného zákonného dediča, ako sú jeho deti a ďalší potomkovia, môže tak učiniť zriadením závetu, v ktorom opomenie tohto dediča. Možno konštatovať, že zákon umožňuje postihnúť vydedením nielen bezprostredného potomka, ale podľa výslovného prejavu vôle poručiteľa v listine o vydedení aj jeho potomkov, a to dokonca aj v prípade, keď u nich samých žiaden dôvod pre vydedenie neexistuje.
Materiálne náležitosti vydedenia
Okrem formálnych náležitosti musí listina o vydedení obligatórne obsahovať aj materiálne náležitosti. K materiálnym náležitostiam listiny o vydedení zaraďujeme výslovne uvedenie dôvodov vydedenia v súlade s § 469a ods. 1 OZ.
V zmysle§ 469a ods.1 poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a)v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b)o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.
Listina o vydedení musí obsahovať niektorý z dôvodov vydedenia uvedených v §469a ods.1 OZ a aj popísanie skutkového stavu, ktorý konkrétny dôvod vydedenia napĺňa aj po skutkovej stránke. Dôvod vydedenia musí objektívne existovať už pri spisovaní listiny o vydedení, inak by pre tento dôvod nebola zákonná opora a išlo by o absolútne neplatný právny úkon (§ 39 OZ).Dôvody uvedené za písm. a) a c) sa však museli vyskytnúť pred zriadením listiny o vydedení. Dôvody, ktoré zákon uvádza za písm. b) a d) by mali v tomto čase dlhodobo pretrvávať. Uvedené má však aj ten dôsledok, že pokiaľ potomok v čase zriadenia listiny o vydedení trvalo viedol neusporiadaný život, hoci neskôr spôsob života zmenil, vydedenie si platnosť podrží a poručiteľ môže vylúčiť právne účinky vydedenia, ktoré by nastali jeho smrťou, iba zrušením listiny o vydedení. Poručiteľ však môže platne vydediť aj potomka bez toho, aby musel výslovne použiť formuláciu „vydeďujem“. Možno teda použiť aj inú formuláciu, pokiaľ je z nej zrejmé, že ide skutočne o vydedenie (napr. „svojmu najstaršiemu synovi nezanechávam nič, pretože ma opustil v mojej chorobe a neposkytol mi potrebnú pomoc“).Poručiteľ nemusí použiť priamo slová zo zákona, ale musí byť jasné, o ktorý zákonný dôvod vydedenia ide. Taktiež je vhodné dôvod vydedenia v listine o vydedení podrobnejšie rozviesť, aby nedochádzalo v rámci dedičského konania k zbytočným sporom.
Uvedené judikoval aj Najvyšší súd SR, podľa ktorého: „Poručiteľ musí konkrétny dôvod vydedenia uviesť výslovne v listine o vydedení s časovou a miestnou špecifikáciou, aby sa predišlo prípadnému sporu. Bez uvedenia tohto dôvodu by bola listina o vydedení absolútne neplatná (§39 OZ). Dôvod vydedenia musí byť pod sankciou neplatnosti právneho úkonu konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale aj nezúčastneným osobám, Inak by bola listina o vydedení neplatná pre nezrozumiteľnosť podľa § 37 ods. 1 OZ“ (Uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 194/2011 z 26.7. 2012).
Záverom možno konštatovať, že podmienkou platnosti poslednej vôle v podobe vydedenia a teda listiny o vydedení je predovšetkým splnenie materiálnych a formálnych náležitosti poslednej vôle poručiteľa. V prípade listiny o vydedení musia byť splnené v neposlednom rade aj materiálne náležitosti v podobe dôvodov vydedenia, pričom platnosť poslednej vôle sa posudzuje podľa doby kedy bola zriadená. Absencia uvedených náležitosti má za následok neplatnosť poslednej vôle poručiteľa.
