Skrátený pracovný úväzok sa v súčasnosti stáva čoraz populárnejšou formou zamestnania, najmä medzi rodičmi, študentmi a profesionálmi, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. V tomto článku sa pozrieme na to, čo skrátený pracovný úväzok obnáša, jeho výhody a nevýhody, ako aj právne aspekty, ktoré by ste mali mať na pamäti.
Čo je skrátený pracovný úväzok?
Skrátený pracovný úväzok je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Na Slovensku zákon umožňuje zamestnancom dohodnúť si skrátený úväzok na základe vzájomnej dohody so zamestnávateľom. Skrátený úväzok môže mať rôzne formy, od polovičného pracovného času po flexibilné rozvrhy.
Typickým znakom skráteného úväzku je kratší pracovný čas. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok.
Podľa § 49 ods. 3 Zákonníka nemusí byť kratší pracovný čas rozdelený na všetky pracovné dni v týždni. Zamestnancovi, ktorý pracuje na čiastočný úväzok patrí pomerná čas mzdy, ktorá zodpovedá dohodnutému pracovnému času. Zákonník práce taktiež stanovuje, že zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu na skrátený pracovný úväzok nemožno nariadiť prácu nadčas.
Odvody
Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere. Avšak je dôležité poznať niektoré kľúčové faktory, ktoré ovplyvňujú výšku odvodov.
Pri skrátenom pracovnom úväzku môžu byť niektoré minimálne odvody a podmienky stále povinné, aj keď zamestnanec pracuje len na znížený úväzok.
- Minimálna mzda a odvody: Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok a jeho príjem je nižší než minimálna mzda (v roku 2024 je minimálna mzda 700 EUR), bude potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu. To znamená, že aj keď zamestnanec pracuje skrátene, musí byť schopný dosiahnuť minimálne odvody na úrovni stanoveného minima (sociálne a zdravotné poistenie).
- Odvody pri minimálnom pracovnom úväzku: Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok, ale jeho príjem je nižší ako minimálna mzda, môže byť potrebné prispôsobiť výšku odvodov tak, aby bol schopný spĺňať povinnosti stanovené zákonom o minimálnych odvodoch.
Dôchodok
Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníci dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku. Skrátený pracovný úväzok ovplyvňuje výšku príspevkov do sociálneho poistenia (dôchodkového poistenia), a tým pádom aj samotnú výšku starobného dôchodku v budúcnosti.
Vplyv skráteného pracovného úväzku na dôchodok
- Nižšie odvody do sociálneho poistenia: Ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok, jeho hrubá mzda bude nižšia než pri plnom pracovnom úväzku. Preto aj jeho odvody na dôchodkové poistenie budú nižšie, čo môže v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku dôchodku. Dôchodkový systém v Slovenskej republike je totiž pay-as-you-go systém, kde príspevky zamestnancov a zamestnávateľov priamo financujú súčasné dôchodky.
- Počet rokov započítaných do dôchodkového veku: Pre nárok na starobný dôchodok je potrebné odpracovať určitý počet rokov (minimálne 15 rokov) a mať dostatočné odvody do dôchodkového systému. Skrátený pracovný úväzok môže spôsobiť, že zamestnanec bude mať nižšie príjmy a tým pádom aj nižšie sociálne odvody, čo môže predĺžiť čas potrebný na dosiahnutie dostatočného počtu rokov alebo potrebných výšok príspevkov na dosiahnutie vyššieho dôchodku.
Dovolenka
Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. Avšak existujú niektoré špecifiká, ktoré je dôležité poznať, najmä čo sa týka výpočtu nároku na dovolenku a jej vyplácania pri skrátenom pracovnom úväzku.
Základný nárok na dovolenku
V súlade so zákonníkom práce má každý zamestnanec nárok na minimálnu výmeru dovolenky:
- 4 týždne dovolenky (20 pracovných dní) ročne, ak je zamestnanec v pracovnom pomere na plný pracovný úväzok (t. j. 40 hodín týždenne).
Tento nárok platí aj pre zamestnancov pracujúcich na skrátený pracovný úväzok, avšak počítanie dovolenky pri skrátenom pracovnom úväzku je trochu odlišné.
Zamestnanci pracujúci na skrátený úväzok (napríklad 20 hodín týždenne alebo 50 % pracovného pomeru) majú nárok na rovnaký počet dní dovolenky ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom, ale ich dovolenka sa bude počítať proporcionálne podľa počtu odpracovaných hodín.
Výpočet dovolenky pri skrátenom pracovnom úväzku:
- Ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok, napríklad 20 hodín týždenne (50 % pracovného pomeru), jeho ročný nárok na dovolenku je proporcionálne znížený v závislosti od pracovného času.
- Počet dní dovolenky bude stále 4 týždne ročne, teda 20 pracovných dní, ale počet hodín dovolenky bude rovnaký ako počet hodín, ktoré zamestnanec odpracuje týždenne.
PN
Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Výpočet nemocenského sa realizuje podľa denného vymeriavacieho základu, ktorý je nižší pri skrátenom pracovnom úväzku.
Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín. Ak máte otázky týkajúce sa konkrétneho prípadu alebo výpočtu PN, odporúča sa obrátiť na Sociálnu poisťovňu alebo odborníka na pracovné právo.
Výhody skráteného pracovného úväzku
Medzi výhody skráteného úväzku patria:
1. Lepšia rovnováha medzi pracovným a osobným životom
Jednou z najväčších výhod skráteného pracovného úväzku je možnosť lepšieho vyváženia pracovného a osobného života. Zamestnanci majú viac času na rodinu, koníčky alebo vzdelávanie.
2. Zníženie stresu
Skrátenie pracovného času môže viesť k menšiemu stresu a vyhoreniu, pretože zamestnanci majú čas na regeneráciu a relaxáciu.
3. Prispôsobenie sa individuálnym potrebám
Skrátený pracovný úväzok je ideálny pre tých, ktorí sa musia prispôsobiť osobným alebo rodinným potrebám, ako sú starostlivosť o deti alebo štúdium.
Nevýhody skráteného pracovného úväzku
Čiastočný úväzok má aj svoje nevýhody. Ide hlavne o:
1. Nižší príjem
Jednou z hlavných nevýhod je nižší mesačný príjem, ktorý môže obmedziť životný štýl zamestnanca a jeho možnosti.
2. Oprávnenia a benefity
Zamestnanci na skrátených úväzkoch môžu mať obmedzený prístup k niektorým zamestnaneckým benefitom, ako sú zdravotné poistenie, dovolenka alebo príspevky na dôchodkové sporenie.
3. Môže byť ťažšie postúpiť na vyššiu pozíciu
Zamestnanci na skrátených úväzkoch môžu mať obmedzené možnosti kariérneho postupu v porovnaní s kolegami na plnom úväzku.
Právne aspekty skráteného pracovného úväzku
Na Slovensku je skrátený pracovný úväzok upravený zákonníkom práce. Zamestnávateľ a zamestnanec musia uzavrieť dohodu o skrátení pracovného úväzku, ktorá by mala obsahovať konkrétny počet hodín a ďalšie podmienky zamestnania.
Ochrana zamestnancov
Zamestnanci na skrátených úväzkoch majú rovnaké práva ako zamestnanci na plných úväzkoch, pokiaľ ide o ochranu pred diskrimináciou a prístup k zamestnaneckým benefitom.
Možnosť zmeniť úväzok
Zamestnanci majú právo požiadať o zmenu pracovného úväzku, a to buď na skrátený, alebo na plný, v závislosti od ich aktuálnych potrieb a okolností.
Plný úväzok v kombinácii s kratším pracovným časom
Zamestnanec môže pracovať na plný úväzok a zároveň aj na čiastočný úväzok, ale jeho celkový pracovný čas nesmie presiahnuť 40 hodín týždenne. Takýto pracovný pomer sa nazýva viacnásobný pracovný pomer, keď zamestnanec má viacero pracovných pomerov alebo úväzkov naraz. Pri uzatváraní pracovnej zmluvy na čiastočný úväzok, zamestnanec môže pracovať na viac ako jednom pracovnom pomere súčasne, ak to nevedie k porušeniu pracovnej doby a neznižuje efektívnosť práce.
Zákonník práce stanovuje maximálny týždenný pracovný čas na 40 hodín. To znamená, že ak má zamestnanec viacero pracovných pomerov (plný aj čiastočný úväzok), ich pracovný čas musí byť sumárne obmedzený na maximálne 40 hodín týždenne.
Zdravotné a sociálne poistenie sa bude odvádzať z každého pracovného pomeru, a zamestnanec si musí byť vedomý dodržiavania limitov týždenného pracovného času a ochrany zdravia pri práci.
Súhlas zamestnávateľa je potrebný len v prípade, že zamestnanec pracuje pre toho istého zamestnávateľa na viacerých úväzkoch. Pri viacerých zamestnávateľoch nie je potrebný súhlas, ale zamestnanec by mal dbať na to, aby pracovná doba medzi zamestnaniami neprekročila limit.
Záver
Skrátený pracovný úväzok ponúka mnoho výhod, ale aj nevýhod. Dôležité je zvážiť svoje osobné a profesionálne ciele pred tým, ako sa rozhodnete pre túto formu zamestnania. Ak máte záujem o skrátený pracovný úväzok, odporúčame sa poradiť so zamestnávateľom a starostlivo preštudovať všetky právne aspekty, aby ste si zabezpečili výhodné podmienky. V dnešnej dobe je flexibilita v zamestnaní kľúčová a skrátený pracovný úväzok môže byť ideálnym riešením pre mnohých.
Chcete sa spýtať na niečo ešte konkrétnejšie v oblasti pracovného práva? Nech sa páči. Sme tu pre vás. V advokátskej kancelárii Hriadel-Heger & Partners vám pomôžeme so zmluvnými vzťahmi, sporovou agendou, či zamestnávaním cudzincov. Neváhajte sa na nás obrátiť.
