Trestný zákon nedefinuje samotný pojem korupcia. Tento názov je aplikovaný v treťom diely ôsmej hlavy Trestného zákona. Korupciu predstavuje predovšetkým prijímanie úplatku, podplácanie, prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody, ale aj akékoľvek správanie osôb, ktorým sú zverené kompetencie vo verejnom alebo súkromnom sektore, ktoré odporuje povinnostiam vyplývajúcim z ich postavenia. Korupčné správanie v sebe zahŕňa rôzne formy, ktoré sa dostatočne asimilujú novým spoločenským podmienkam. Z tohto dôvodu neexistuje žiadna jednotná definícia korupčného správania v národnom, ale ani medzinárodnom prostredí.
Základom pre úspešne odstránenie korupcie je rozpoznanie foriem a sfér korupčného konania. Korupcia môže byť identifikovaná prostredníctvom rôznorodej škály kritérií akou je intenzita korupčného správania, závažnosť, sféra pôsobenia korupcie, štádia prejavu korupčného správania, rozsah, a to či ide o malú korupciu alebo veľkú korupciu. Malá korupcia je realizovaná prevažne na úseku štátnej správy a teda aj samosprávy formou úplatkov spojených s vymáhaním poplatkov ako dane, clá, pokuty a je tzv. miernejšieho rozsahu. Naopak veľká korupcia je spojená s korupčným správaním vrcholových predstaviteľov mocenských najmä politických štruktúr.
Najzávažnejšia forma korupcie je preto politická korupcia, nakoľko jej prejavy prenikajú do zásadných politických a ekonomických štruktúr, čím dochádza k narušeniu právnej istoty v politickej reprezentácií a ohrozeniu demokratických hodnôt.
Základný pojem korupcie je úplatok, ktorý má svoju legálnu definíciu v § 131ods.3 Trestného zákona. Úplatok predstavuje vec, alebo iné plnenie majetkovej či nemajetkovej povahy, na ktorý nie je právny nárok, akákoľvek neoprávnená výhoda spočívajúca v obohatení sa. Alebo zvýhodnenie, ktoré sa poskytne podplatenej osobe, alebo ktoré sa má poskytnúť podplácanej osobe alebo s jej súhlasom inej osobe, na ktoré nemá táto osoba nárok.
Trestnoprávna úprava upravuje tzv. nepriamu korupciu a priamu korupciu, ktorá sa ďalej separuje na pasívnu korupciu a aktívnu korupciu a nepriamu korupciu. Priama pasívna korupcia a teda prijímanie úplatku je obsiahnutú v § 328- § 330 Trestného zákona postihuje páchateľa, ktorý úplatok prijal, žiadal, alebo si dal sľúbiť. Napríklad člen komisie, ktorá vyhodnocuje verejné obstarávanie si dá sľúbiť dovolenku od súťažiteľa, ak jeho ponuka bude vyhodnotená ako víťazná. Priama aktívna korupcia a teda podplácanie je obsiahnuté v § 332- § 334 Trestného zákona postihuje páchateľa, ktorý úplatok sľúbil, ponúkol alebo poskytol. Napríklad konateľ stavebnej spoločnosti sľúbi predsedovi výberovej komisie realizácie mestského projektu, že ak jeho spoločnosti bude projekt pridelený zrekonštruuje predsedovi nehnuteľnosť v jeho osobnom vlastníctve za „zlomok ceny“. O nepriamej korupcii vo forme prijatia úplatku sa dá hovoriť vtedy, ak ten čo úplatok prijal, žiadal, alebo dal si sľúbiť svojim vplyvom pôsobil na výkon právomoci osoby, ktorá má konať alebo sa zdržať konania a to tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, funkcie alebo aby pôsobil na osobu rozhodujúcu v súvislosti s obstarávaním veci verejného záujmu. Resp. toho, čo inému sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok za to, že bude svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby, ktorá má konať alebo sa zdržať konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce so zamestnania, povolania, postavenia, funkcie alebo aby pôsobil na osobu rozhodujúcu v súvislosti s obstaraním verejného záujmu. Ako príklad uvedieme sestra starostu si dá sľúbiť opravu auta zadarmo, ak zariadi, že jej brat starosta nechá do tohto servisu zaviesť plynové prípojky. Alebo pán, ktorý spôsobil dopravnú nehodu ponúkne peniaze známemu, ktorý má presvedčiť svoju manželku sudkyňu, aby ho uznala za nevinného poprípade mu uložila, čo najnižší trest.
Zásadný rozdiel medzi priamou a nepriamou korupciou je v spôsobe spáchania trestného činu. V prípade priamej korupcie ide o aktívnu činnosť páchateľa podieľať sa na obstaraní veci všeobecného záujmu. Pri nepriamej korupcii páchateľ využíva pri obstaraní veci všeobecného záujmu svoj vplyv a tým pôsobí na osoby, tak aby dosiahol svoj cieľ.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vo všetkých skutkových podstatách trestných činov korupcie vyžaduje úmyselné zavinenie.
Okrem uvedených trestných činov právna úprava obsahuje aj skutkovú podstatu trestného činu volebnej korupcie v § 336a Trestného zákona športovej korupcie v § 336bTrestného zákona. Obidve uvedené skutkové podstaty postihujú formy úplatkárstva v súvislosti s priebehom a výsledkov volieb a športových podujatí. Pri skutkovej podstate v § 336c Trestného zákona a teda prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody tzv. prikrmovanie ide o prijímanie a poskytovanie pozorností, darčekov, pozvaní na rôzne podujatia, sponzoring a podobne len preto, že osoba zastáva pracovnú pozíciu s dôležitými právomocami. Takéto „prikrmovanie“ verejne činnej osoby sa deje s vyhliadkou, že raz bude rozhodovať napríklad o splnení podmienok napr. verejného obstarávania pri rozhodovaní si na tieto príjemné drobné pozornosti spomenie. V tejto súvislosti je dôležitá aj definícia nenáležitá výhoda. Ide plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy spôsobilé ovplyvniť verejného činiteľa, na ktoré nie je právny nárok, a ktorého hodnota prevyšuje 200 eur ako aj neoprávnené zvýhodnenie verejného činiteľa alebo jemu blízkej osoby, ktoré nie je možné oceniť v peniazoch. Ide teda o prijímanie akejkoľvek výhody verejným činiteľom v hodnote viac ako 200 eur, pričom nezáleží na tom, či príjemca výhody urobil niečo, čo by inak, bez poskytnutia nenáležitej výhody, neurobil.
V súvislosti so zavedením trestnej zodpovednosti právnických osôb treba apelovať na skutočnosť, že trestného činu prijímania úplatku podľa § 328- § 330,podplácania podľa § 332- § 334, ako aj trestného činu nepriamej korupcie podľa §336 sa môže rovnako ako fyzická osoba dopustiť právnická osoba.
